Melón je jednoročný bylinný druh, ktorý má vzpriamený koreňový systém, pričom hlavný koreň môže siahať až do hĺbky 1 m, hoci väčšina koreňov sa nachádza vo vrchných 30 - 40 cm pôdy.

Nadzemná časť rastlín je polymorfná. Stonky sú bylinné a vďaka prítomnosti úponkov môžu mať rozkonárený alebo popínavý rast. Úponky melóna sú vsadené priamo do uzlov stonky a nie sú rozvetvené. U melóna majú stonky takmer kruhový prierez, na rozdiel od stoniek uhoriek a melónov, ktoré sú hranaté. Ich listy sú celistvé, podrezané,s 3 až 7 lalokmi, ochlpené.

Patrí do rodu Cucumis jedna z najväčších čeľadí, ktorá zahŕňa 34 druhov vrátane uhorky (C. Sativus ).

Pôvod a história kultúry

Melóny pochádzajú zo strednej Afriky, sekundárne centrá diverzity sa nachádzajú v iných regiónoch. Turecko, Saudská Arábia, Irán, Afganistan, južné Rusko, India, Čína a dokonca aj Pyrenejský polostrov sú dôležitými centrami diverzity tohto druhu.

Z centra svojho pôvodu sa melón rozšíril na Blízky východ a do strednej Ázie. Najstaršie záznamy o domestikácii melóna pochádzajú z Egypta a datujú sa do obdobia 2000 až 2700 rokov pred n. l. V roku 2000 pred n. l. sa melón pestoval v Mezopotámii a v roku 1000 pred n. l. v Iráne a Indii. Prvé domestikované a pestované melóny boli kyslé, nearomatické druhy ovocia, podobnéako napr. Conomon .

Melón do Európy priniesli Rimania, ktorí však toto ovocie nijako zvlášť neocenili. V stredovekej strave v celej Európe by chýbal, s výnimkou Pyrenejského polostrova, kde ho priniesli a udržiavali Arabi. V 15. storočí sa do Európy rozšíril druh melónu, ktorý bol prinesený z Arménska do pápežského štátu Cantaluppe neďaleko Ríma.do Ameriky prvýkrát priviezol Kolumbus (15. storočie) a do Kalifornie ho zaviedli Španieli už koncom 17. storočia.

Pestovanie a spotreba melónov, ktoré boli v Európe v 50. rokoch 20. storočia považované za luxusný produkt, sa od 60. rokov 20. storočia výrazne rozvíjajú vďaka zdokonaleným pestovateľským technikám a novým odrodám.

Použitie a vlastnosti

V západných krajinách sú melóny cenené pre svoju sladkosť a vôňu a konzumujú sa najmä čerstvé. Zloženie plodov veľmi závisí od danej odrody. Je bohaté na cukry, vitamíny, vodu a minerálne soli a má nízky obsah tuku a bielkovín.

V iných regiónoch sa vyberajú odrody, ktorých nezrelé plody sa konzumujú surové v šalátoch (Maghreb, Turecko, India) alebo sa konzervujú v slanom náleve alebo kyslom náleve (Východ).

Štatistické údaje o výrobe

Svetová produkcia melónov sa nachádza medzi 50º s. š. a 30º j. š. Ázijské krajiny sa na celkovej produkcii podieľajú približne 70 %. Európa produkuje 12 % celkovej svetovej produkcie, pričom hlavnými producentmi sú Španielsko, Taliansko, Rumunsko, Francúzsko a Grécko. V Európskej únii sa produkcia takmer výlučne nachádza v stredomorských krajinách, pričom severné krajiny dovážajúKrajiny Maghrebu - Maroko, Tunisko a Alžírsko - sú významnými producentmi.

V Portugalsku sa táto plodina pestuje na ploche viac ako 3 700 ha. Pestovanie pod holým nebom je rozšírené najmä v regiónoch Ribatejo a Alentejo, zatiaľ čo pestovanie v skleníkoch je sústredené v Algarve a na západe krajiny. Portugalsko má veľký deficit tohto produktu a dováža veľké množstvá najmä zo Španielska.